Filmová recenzie: Lady Bird

Filmová recenzie: Lady Bird

Martin Šenc v nasledujúcich minútach zhodnotí filmovú mozaiku o dospievaní mladého dievčaťa Christine, ktorú volajú Lady Bird. Nízkorozpočtová prvotina americkej herečky nie je podľa neho ničím prevratná, avšak prirodzenou ľudskosťou, je výnimočná. Číta Erik Márföldy:

Lady Bird (recenzia) Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Text recenzie:

V celej histórii udeľovania Oskarov sa doposiaľ iba jedinej žene podarilo získať zlatú sošku za réžiu. Iba piatou ženou vôbec, ktorá bola v tejto kategórii nominovaná, je americká herečka Greta Gerwingová - a to hneď za svoj celovečerný režijný debut, ku ktorému si aj sama napísala scenár. Aj keď nakoniec nebola ocenená v žiadnej kategórii, jej snímka zaujala kritikov a sprevádzali ju veľké chvály. Nazvala ju Lady Bird a je sčasti jej autobiografiou - spomienkou na časy dospievania, prvých lások, problémov s kamarátmi, konfliktov s rodičmi a najmä otázok o budúcnosti. Film nijako nevyčnieva svojim obsahom ani spracovaním, nemá ani špeciálnu poetiku, ale koho nakoniec nedostane, ten asi nemá srdce.

Snímku Lady Bird môžeme zaradiť k špecifickému subžánru nezávislých filmov, k hnutiu mumblecore. Tento termín označuje súbor nízkorozpočtových filmov, obvykle natočených v reálnom prostredí, ktoré sú založené na prirodzenom herectve a dialógoch - často improvizovaných a často dôležitejších ako samotný príbeh. Dej sa sústredí hlavne na intímne osudy hrdinov vo veku okolo dvadsať až tridsať rokov a ich každodenné bytie; zväčša slobodných, bez cieľa v ich profesionálnom i osobnom živote, so všetkými komplikovanými vzťahmi a problémami. Najčastejšie ide o kombináciu ľahkej komédie a drámy. Má jednoduchý dej, ktorý tvorí niekoľko všedných scén, ktorých variácie sa v nezávislých filmoch objavujú pravidelne a v takmer identických modeloch. Takéto snímky iba sotva zaujmú širšie publikum. Preto len málokto predpokladal, že film Lady Bird, ktorý takmer do bodky spĺňa onú charakteristiku, bude taký úspešný.

Hlavnou hrdinkou je stredoškoláčka s ružovými vlasmi - Christina. Ako typicky nespokojný tínedžer bojuje so svojim okolím. Hnevá ju, že pochádza z chudobnej rodiny a nemôže si takmer nič dovoliť. Neustále sa háda s matkou, pretože jej ustavične čosi vyčíta. V katolíckej škole, ktorú navštevuje, zápasí s autoritami, mimo nej sa zasa trápi s mužským pohlavím. Neznáša kalifornské mestečko Sacramento, odkiaľ pochádza, najradšej by odišla kdesi preč, na vzrušujúcejšie miesto, ideálne do New Yorku. A asi zo všetkého najviac nenávidí svoje meno, preto núti každého, aby ju volal Lady Bird. Všetky tieto, ale i ďalšie motívy neslúžia žiadnej dramatickej zápletke. Skladajú skôr mozaiku o dospievaní hlavnej protagonistky. Niektoré načrtnuté motívy ani nie sú uzavreté. Výber tém je tiež pomerne úzky, čo je trocha na škodu. Divákovi sa dostanú mnohé situácie, ktoré má už okukané z iných tínedžerských filmov. Ak to filmu neprepáči, ich rétorika môže vyvolávať u niekoho dojem, že je už na tieto témy jednoducho starý.

Najväčší dôraz sa kladie na vzťah Christiny a jej matky. Obe si k sebe hľadajú cestu mnohokrát dosť nešťastným spôsobom. V ich hádkach sa však ukazujú autentické odtiene vzťahu matka-dcéra. Ich dialógy sú živé a najmä vďaka dramatickej povahe hlavnej hrdinky naberajú miestami zábavný ráz. Režisérka sa tu mohla oprieť o skúsené herecké hviezdy, čo na mumblecorovej scéne nebýva úplne bežné. Saoirse Ronanová v úlohe mladej rebelky a Laurie Metcalfová, ktorá stelesnila jej matku, presvedčivo stvárnili svoje charaktery. Spolu s ďalšími, vhodne zvolenými vedľajšími postavami sa režisérke podarilo do filmu sympaticky pretlačiť kus ľudskosti. Patrí to k najväčším prednostiam celého filmu. Príbeh je prerozprávaný úprimne a uveriteľne. Ponúka starostlivo vypozorované situácie, ktoré prezentuje s ľahkosťou a bez veľkých gest, no napriek tomu dojímavo a neraz úsmevne. Silno to vnímame na vzťahu Lady Bird s otcom či s najlepšou kamarátkou, no najviac to cítiť v momente premeny u matky a vzápätí v prerode identity hlavnej protagonistky.

Snímka Lady Bird nie je nijako prevratná a nájsť si k nej cestu nie je úplne ľahké. Neponúka silný dej, nespolieha sa na výpravný vizuál, ani na šokujúce okamihy. Rozpráva jeden z najobyčajnejších príbehov a jeho hrdinkou je nedokonalé dievča. Trocha naivné, trocha nešťastné. Má veľké srdce a rovnako veľké ambície, má veľa možností, ale aj veľa obmedzení. V pasovaní sa so zážitkami dospievania a v ilúziách o budúcnosti hľadá samu seba. To všetko sú univerzálne okolnosti, ktoré rezonujú s každým, kto sa práve ocitol v rovnakom stave, alebo si ho už v minulosti prežil. Spôsob, akým režisérka Greta Gerwingová tieto okolnosti zobrazuje, je láskavý a v istom momente citovo zaangažuje každého diváka. Je jej osobnou spomienkou na adolescentné časy, kedy ešte bolo dovolené snívať s otvorenými očami a chovať sa nezodpovedne. A tiež ilustráciou starého známeho faktu, že až vtedy, keď niečo opustíme, skutočne zistíme, ako veľmi nám to chýba.

Martin Šenc

Foto/Zdroj: Z filmu Lady Bird

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame