Básnik a literárny publicistika Peter Prokopec v recenzii vyjadruje svoj názor na básnickú zbierku Temná abeceda švédskej poetky, prozaičky a literárnej kritičky Evy Strömovej. Číta Martin Meľo:
Temná abeceda (recenzia)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Eva Strömová, švédska poetka, prichádza na slovenský knižný trh s kolekciou básni v kvalitnom preklade Milana Richtera. Ich jazyková vybrúsenosť a poetická údernosť zaujmú v jednotlivých textoch, každá báseň otvára vlastné dvere do sveta.
Hneď v úvodnom texte Menštruácia čítame intímne, prenikavé záverečné verše: „teraz už vidím všetko také, ako je, všetko je tvrdé / a hladné, žiadne ústa ma nebudú hľadať / a dotýkať sa ma, mojej nehy." Lyrický subjekt prežíva nenaplnené neočakávané tehotenstvo, vstupuje do konfrontácie s touto skutočnosťou, ktorá sa (vďaka sprievodným obrazom ako „mŕtva planetárna zemská kôra sa odlupuje" alebo „krvácajúca a predsa hrejúca je temná zeleň smrečiny") vylieva za vlastné hranice a vstupuje do kontextu celkovej existencie.
Strömová je vo všeobecnosti silná v pointách, ktorými dokáže postaviť celý text na novú pôdu. Ako príklad môžeme uviesť záverečné dvojveršia Letného denníka: „Veľa stromov uschlo na močaristej lúke / tábor vystavaný na scuhých vresoviskách // sa mi zjaví vo sne, geránie / uvädnuté, nazýva sa Auschwitz" (s. 48).
Básne autorky ale nie sú len o spracovaní, dokážu zaujať aj vybranou témou, ktorá vybočuje z klasických poetických námetov. Báseň V potravinách „Európa" pracuje s témou migrácie a posúva ju do roviny, kde musíme pripustiť, že život sám o sebe pre nás bude vždy ako proces neobsiahnuteľný, že naše chápanie ho nikdy nebude vedieť spracovať do poslednej omrvinky: „Odtrhla som kvietky / vložila ich do vázičky na kredenci v kuchyni / a myslela na to, že všetci sme na ceste: / krvinky v našej krvi / od krvotvorby v kostnej dreni / na svojej tvrdohlavej ceste / k programovanému zániku o 120 dní neskôr, / a nevedia, že putovenie medzi kostnou dreňou a slezinou / vedci už tisíckrát opísali / v knihe za knou. A predsa nikdy celkom / neodhalia to svoje okysličené tajomstvo." Perleťová šija zasa spracuváva tému, ktorá si žiada veľkú autorskú odvahu - pedofíliu. Strömová básnický subjekt nekritizuje, nevstupuje do pozície sudcu, čím si báseň udržuje svoju otvorenosť.Necháva ju zachytiť situáciu vo svojej surovosti: „Mnohí ma chcú zabiť / pre tento pud / aj v ústavoch a basách / A keď sa taký ako ja / ocitne v ústave či base / hneď ma chcú zabiť / Stal som sa zločincom zločincov / ale ak budem svoj pud nosiť / ako smäd / ktorý sa nikdy nesmie uhasiť / budem môcť žiť / a vyhnem sa tomu / že sa stanem zločincom zločincov."
Okrem básní v knihe nájdeme aj poznámky autorky k nim. Tieto poznámky niekedy ponúkajú - okrem interpretačných záchytných bodov - aj vlastnú poetickú silu. Napríklad poznámka k básni Boh si z ľudí robí bláznov prináša razantný vizuálny podnet: „Červená arteriálna krv v kontraste s bielym ľadom - to bol krásny pohľad. Krv a ľad." Poznámka k druhej časti Letného denníka zasa predstavuje básnický potenciál samotného jazyka: „Geránia je krásny kvietok, ale keďže vo švédčine jej meno znie takmer ako krvavá päsť, mohlo sa stať, že básnický subjekt podvedome myslel na nepochopiteľné krutosti života."
Strömovej básnická zbierka Temná abeceda je prírastkom v knižnej ponuke, ktorý si určite zaslúži pozornosť. Po jej prečítaní človek cíti, že je bohatší, že nahliadol pod povrch, ale nedokáže to verbalizovať - ide o neurčité obohatenie, o rozjasnenie na mieste, kde nedokáže celkom pochopiť tmu.
Peter Prokopec
Foto/Zdroj: Z obálky knihy Temná abeceda
