Michail Baryšnikov je nielen žijúcou legendou, ale stále tancujúcou legendou. V českých kinách sa teraz premieta film, ktorý ukazuje jeho tanečné majstrovstvo ešte zintenzívnené životnou skúsenosťou, ktorú do tanca prenáša. Na tanec do kina vás pozýva Mariana Jaremková:
Barysnikov Priestor(recenzia)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Len nedávno sme v SND mohli vidieť výnimočného tanečníka Sergeja Polunina - na javisku aj v televíznom dokumente Tanečník, ktorý mapuje jeho cestu na vrchol, pád aj veľkolepý návrat. Balet obnažený až na dreň, kde sa krása spája s bolesťou a talent je napokon bremenom. Polunina radia vedľa najväčších ruských tanečníkov modernej doby - Nurejeva a Baryšnikova. A práve Baryšnikova teraz môžeme opäť vidieť na filmovom plátne.
Rodák z lotyšskej Rigy ohromil tanečný svet už vo svojich osemnástich rokoch, emigroval zo Sovietskeho zväzu najskôr do Kanady a odtiaľ sa potom presťahoval do New Yorku aby tu potvrdil svoj výnimočný talent. Po tanečnom svete ho objavil aj ten filmový, zahral si v niekoľkých filmoch, vždy tanenčíkov - emigrantov, za úlohu v snímke Nový začiatok bol dokonca nominovaný na Oscara. Ako ďalší osudový muž sa objavil i v kultovom seriály Sex v meste a v zaujímavom dialógu ho vidíme aj v dokumente o fotografke Annie Liebowicz.
Legendárny tanečník oslávil 27. januára životné jubileum 70 rokov a pri tejto príležitosti uvádzajú kiná po celom Česku film Michail Baryšnikov: Priestor. Je to záznam predstavenia rovnomennej choreografie, ktorú na žiadosť Baryšnikova vytvoril v roku 2007 uznávaný švédsky choreograf Mats Ek. Celé predstavenie je vo filme rámcované mozaikou kamerových záznamov z divadla, na ktorých sledujeme tanečníkov ako sa pripravujú, nahliadneme aj do šatne Baryšnikova krátko pred odchodom na javisko.
Priestor je duetom, partnerkou slávneho tanečníka je nemenej slávna tanečnica Ana Laguna - manželka a celoživotná múza choreografa Eka. Dve tanečné osobnosti - individuality s intenzívnou charizmou sa v klaustrofobickom priestore stretávajú v pohybovom a emocionálnom súboji. Na javisku je iba jeden stôl a koberec. Viac choreografovi ani tanečníkom netreba aby rozohrali krátky príbeh dlhoročných manželov.
Úvod je skutočným súbojom, sprevádza ho zvuk vojnových bubnov. Nuda a rutina sú ubíjajúce a z partnerov robia napokon súperov. Emočne vyprázdnený vzťah sa snažia oživiť spomienkami na niekdajšie pocity vášne, lásky a nehy, ale táto snaha vrátiť do svojich životov život, táto eufória dlho nevydrží a vzťah opäť upadá do monotónnosti. Pulzujúca energická hudba zrazu stíchne a to ticho je ohlušujúce.
Počas necelej polhodiny dokážu títo dvaja - v čase nakrúcania 60-roční tanečníci -predviesť kompletnú škálu pocitov - od nehy, cez humor až po hnev a vzdor. To všetko moderným tanečným jazykom, napĺňajúcim typický charakter Ekových choreografií. Aj v Priestore sa stretáva nostalgia, neha, brutalita a humor. Ek spája jemné psychologické nuansy so živelnosťou i agresivitou pohybov a všetkým prestupuje vtip, tak ako v živote, ktorý táto choreografia verne kopíruje skrz tanec. Pretože vždy je to napokon tragikomédia.
Mats Ek je známy tým, že estetika pre neho nie je prioritou. Krása ho nezaujíma, dôležitá je iba emócia. Aj v tejto choreografii sa nebojí ukázať vrásky, únavu, ale i osobitú krásu zrelosti. Tanečníci predvádzajú energický výkon podporený pulzujúcou hudbou, ale hlavnou devízou choreografie, postavená im na mieru, je ich životná skúsenosť. Každý pocit, gesto sú ňou prestúpené. Celá choreografia je veľmi civilná, vrátane výberu kostýmov.
Tridsať minútovú snímku nakrútil švédsky režisér Jonas Åkerlund, ktorý je známy hudobnými klipmi, spolupracoval napríklad s The Rolling Stones, Metallicou, U2 či Madonnou. Práve vďaka detailným záberom je zážitok diváka ešte intenzívnejší, keď môže zblízka vidieť nielen tváre tanečníkov, ale sledovať choreografiu z rôznych uhlov. Gestá, pohyby a časti tiel v detaile akoby vytvárali ešte jednu choreografiu v choreografii. Režisér dokonca niektoré pohyby pixiluje. Jednoduchým efektom tak znásobí danú emóciu.
Denník Daily New York o predstavení Priestor napísal: „Tridsať minút, ktoré zmenia váš život". Je to tak, málokedy vidíme na plátne v tak krátkom čase takú presnú vzťahovú štúdiu a koncentrát takého širokého spektra emócií. Aj to dokáže tanec... a doplnený skúsenosťou sa stáva skutočným zážitkom. Škoda, že tento film ako poctu veľkému majstrovi k jeho jubileu, zaradili do svojho programu iba české kiná, pretože Priestor si naozaj pýta veľké plátno.
Mariana Jaremková
Foto/Zdroj: Z oficiálneho vizuálu filmu Priestor
