Glosa týždňa Petry Fornayovej

Tanečnica

Film Tanečnica francúzskej režisérky Stephanie di Giusto je autobiografickým príbehom Loie Fuller, ktorá sa okrem iného stala stelesnením obdobia art nouveau vo Francúzsku. Čo je ale omnoho dôležitejšie – Loie Fuller patrila k tým, ktorí prispeli k paradigmatickej zmene vnímania tanca. Do tejto nie celkom koherentnej skupiny tvorcov patrí aj bratislavský rodák Rudolf Laban, ale o ňom možno inokedy, či Isadora Duncan, ktorej Loie Fuller pomohla rozbehnúť jej obrovskú kariéru. V období, keď Fuller tvorila, bol stále najznámejšou formou javiskového tanca balet. Zrazu sa však začali používať nové postupy tvorby, iný pohybový slovník, začalo sa pracovať s improvizáciou. S nadsázkou možno povedať, že postmoderna v tanci začala už koncom 19. storočia:).

Loie Fuller bola okrem pionierky moderného tanca aj jednou z prvých, ktorá začala pracovať s divadelnými svetlami nielen ako prostriedkami na osvetlenie, aj ako s čarovným vyjadrovacím prostriedkom, samostatne existujúcim popri tanečníkoch či hercoch.

Známy je jej Serpentine Dance, ktorý zachytili bratia Lumiérovci a je de facto jedným z prvých diel, ktoré patria do žánru Dance for Camera (tanec pre kameru) alebo videodance.

Film Tanečnica bol nominovaný na viacero Cézarov, okrem iného za najlepší ženský herecký výkon pre Stephanie Sokolinski alias Soko. Nomináciu na Cézara za najlepšiu vychádzajúcu hviezdu získala Lilly Rose Depp, ktorá vo filme stvárňuje kontroverznú Isadoru Duncan. Lilly Rose Depp akoby z oka vypadla svojej mame Vanesse Paradis (a trošku v nej všetci spoznáme aj nemenej známeho otca Johnnyho Deppa).

Film Tanečnica sa teda určite oplatí vidieť.

Napriek tomu, že sa tu doširoka rozpisujem o francúzskom filme (samozrejme kvôli jeho prepojeniu s tancom), teším sa najmä na našu domácu produkciu a na celý Febiofest, ktorý bude po celom Slovensku bojovať s blockbastrovými vymývaniami hláv či s prihlúplymi televíznymi seriálmi. Najvýchodnejšie sa Febiofest uskutoční v mojom obľúbenom kine Úsmev, ktoré stojí v Košiciach už od roku 1929 a kde hneď pri vstupe zistíte, že pukancovú kultúru tu hľadať nemôžete. Ale o tom tiež asi inokedy.