Recenzia podujatia: Sibelius Chopin Beethoven

Recenzia podujatia: Sibelius Chopin Beethoven

Vo štvrtok 15. 2. 2018 sa v Slovenskej filharmónii konal koncert Sibelius Chopin Beethoven. Zazneli Sibeliova Karélia, suita, op. 11, Chopinov Koncert pre klavír a orchester č. 2 f mol, op. 21 a Beethovenova Symfónia č. 5 c mol Osudová, op. 67. Ako sa páčili redaktorovi Rádia Devín Petrovi Cyprichovi? Číta Jarmila Vitovičová:

Sibelius Chopin Beethoven(recenzia) Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Text recenzie:

Sibelius mal 27 rokov a status talentovaného a váženého skladateľa, keď prijal objednávku od miestnej študentskej spoločnosti - Viipuriho spoločnosti v Helsinkách - aby skomponoval dielo pre blížiacu sa oslavu karelijskej histórie. Karélia bola a je oblasťou na pomedzí Fínska a Ruska, patriaca raz jednej, raz druhej krajine.

Oslavu predstavovala minimalistická hra v siedmich obrazoch. Sibelia vyzvali, aby vytvoril predohru a príslušných sedem hudobných dielok. Projektu sa chytil s nadšením a výsledkom bola kompozícia, ktorá je prvou príležitostnou hudbou v jeho tvorbe. Hovoríme tiež o diele, ktoré v sebe nesie náboj silného nacionalizmu. Môžeme povedať, že skladby ako Karélia týmito znakmi charakterizujú Sibeliovo prvé tvorivé obdobie.

Kompozícia v oslavnej tónine C Dur má z pohľadu rozdelenie zvyčajnú veľkosť a časti. Predohra v sonátovej forme je dramaturgicky prijať tri namiesto dvoch tém, ktoré sú jasne identifikovateľné. Prvou je rozvíjajúca sa idea s energickými triolami v časti Allegro moderato.

Druhou témou je ľudový lyrický čiastkový motív, ktorý sa objavuje vo viacerých molových tóninách; Sibelius sa krátko premiestňuje z dvojitého do trojitého metra pre túto severskú melódiu. Uvádzajú ju prvé husle a violončelá v oktávach. Treťou témou je motív z prvej časti suity Karélia z Intermezza. Bojovná idea, ktorá zastupuje vyberačov daní v pôvodnej príležitostnej hudbe, prvýkrát zaznie v podaní lesných rohov. Potom ju prevezmú všetky dychové drevené nástroje a často ju až do konca pripomínajú. Slovenskú filharmóniu dirigoval Dae-jin Kim z Južnej Kórei. Kim je známy predovšetkým ako klavirista a k dirigovaniu sa po dlhoročnej spolupráci so Suwonskou filharmóniou dostal až pred niekoľkými rokmi. Preto je jeho gesto exaktné v rytme, no chýba mu majstrovstvo jemných nuáns, ktoré zvýrazňujú charakter predvádzaného diela. Karélii chýbal oslavný ráz najmä v poslednej časti a dôslednejšia práca s dynamikou. Výhodou suity je je častejší pochodový rytmus, ktorý dirigentovi dovoľuje viac sa sústrediť na iné aspekty diela. Potenciál Karélie tak ostal zčasti nevyužitý.

Klavírny koncert f mol Fryderyka Chopina spája s Karéliou navonok podobný princíp stavby. V tomto prípade konvenčná koncertná štruktúra s vplyvom brilantného štýlu, často popularizovaného klaviristami na európskych koncertných scénach. Druhou podobou medzi Sibeliom a Chopinom je zdroj tém, ktoré zhudobňovali. Sibelius aj Chopin radi skúmali vlastné ja. Aj druhý klavírny koncert obsahuje hlboko osobné úvahy skladateľa z jeho rodného Poľska. V prvej časti nachádzame jednoduchý, ale elegantný úvod. Nepokúša sa stať integrálnym partnerom v hudobnom dialógu, naopak, orchester jemne podporuje klavír a poskytuje efektívne a vhodné orchestrálne zázemie.

Chopinova melodická vynaliezavosť sa objavuje v klavírnom parte, keďže sólista opakuje hlavné témy pred virtuóznymi figuráciami a ozdobami. Časť sa v improvizačnom charaktere postupne pripravuje na klimaktický nástup orchestra. Hlboké lyrické spracovania a repetície obsahujú transparentnú vybrúsenú sólovú časť, s jemnými orchestrálnymi farbami.

Kritici charakterizovali pomalé Larghetto ako vynikajúcu tónovú báseň, v ktorej sú odborne postavené extrémne emócie. Táto časť, vybavená melódiou na lyrický aj dramatický efekt zároveň, bola Chopinovým vyhlásením lásky k poľskej sopranistke Konstancji Gladkowskej. Tá zrejme nikdy neopätovala skladateľovu náklonnosť. Záverečné "Allegro" poskytuje dostatok hudobného materiálu na potvrdenie oslnivého klavírneho komponovania a zdanlivo nekonečnej rozmanitosti a rôznorodosti Chopinových melodických invencií. Ich vrchol nastal v ohňostroji virtuóznosti v Code.

V tomto koncerte Slovenská filharmónia sprevádzala sólistu extatickým spôsobom. Nečudo, ako sme spomínali, Dae-jin Kim je klavirista a jeho pohľad na Chopinov opus je premyslený do detailov. Navyše v orchestrálnom parte sú zjavné nedostatky. Chopin nikdy nebol majstrom orchestrácie a dirigent má tak oveľa väčšie možnosti oproti iným sólovým koncertom pracovať s timbrom orchestrálneho zvuku a dokresľovať jeho tvary do detailov.

Sólo mal ruský klavirista Rem Urasin. Odborníci ho považujú za Chopinovského majstra, vyhral viacero klavírnych súťaží so Chopinovými skladbami a jeho nahrávky kompletných mazuriek poľského skladateľa patria medzi najlepšie vôbec. Jeho predstava Chopina je ušľachtilá; vášnivá, ale nie horúčkovitá a citlivá na každú zmenu nálady. Keď Chopin navštívil Škótsko tesne pred koncom svojho života, získal obdiv žien, ktoré tvrdili, že jeho hranie je "ako voda". To je to dobrá analógia aj pre Urasinovu hru. Ako voda je občas búrlivý, ale tiež priezračne čistý, hotelové bazény a morská búrka. Akurát že voda je živel, ktorá sa pohybuje podľa vonkajších okolností. Urasinova hra je premyslená a usporiadaná.

Bolo to uprostred napoleonských vojen, revolúcie a osobnej krízy, keď Beethoven skomponoval svoju Piatu symfóniu. Symfóniu, ktorá vyvolala revolúciu v hudbe. Od úvodných štyroch tónov odchádzame zo sveta pudrovaných parochní, pastelových farieb a porcelánových postavičiek z 18. storočia a vstúpime do násilného sveta strelného prachu a revolúcie.

Beethoven obsedantne pracuje s úvodnými tónmi - celá prvá časť (a veľká časť ostatných) je odvodená práve od nich. Tieto prvé štyri tóny uviazli v ušiach západnej civilizácie. Počuli sme ich nespočetne veľakrát. Pritom rytmus má typickú formulu, akú nájdeme na koncoch fráz v dielach Haydna či Mozarta, no Beethoven z nich strhne trilky a všetky predpisy abbelimento. Motív má odrazu obrovskú emocionálnu výpoveď. Podstatou Beethovenovej geniality bolo, že mohol prevziať najjednoduchšie stavebné prvky klasicizmu a postaviť s nimi radikálne nové monumentálne diela.

O čom vlastne Beethovenova Piata Symfónia je? Odpoveď je podľa koncepcie Dae-jin Kima prostá. Osudovú symfóniu už vo svojej nahrávke so Suwanskou filharmóniou oprostil od všetkých historických a nezmyselných prívlastkov, ktoré jej prischli. To isté sa mu podarilo aj so Slovenskou filharmóniou. Nie je to svätý Bernard, nie sú to motýle v nebezpečenstve, žiadna pudrovaná parochňa ani víťazstvo spojencov. Nie je to ani pozdrav pre vesmírnych cudzincov, symbol západnej civilizácie, symbol celej klasickej hudby. Beethovenov vlastný hrdinský zápas pokračuje ďalej, komponuje a žije, hoci čelí hluchote.

Beethovena Piata je o samotnom víťazstve, o každom ťažko získanom víťazstve, aké kedy bolo alebo bude, dokonca aj tie naše. Možno to je skutočný dôvod, prečo sa Beethovenova Osudová stala takou slávnou a tak symbolickou pre mnohé subjekty. V podaní Slovenskej filharmónie a dirigenta Daejina Kima sme zabudli na adaptácie, imitácie, symboliku, históriu a triumf pre víťazstvo najčistejšej formy symfónie. Celkovo môžeme hovoriť o jednom z najlepších programov, aký v Redute v tejto sezóne odznel. O to väčšia škoda, že diváci mali možnosť navštíviť iba jeden večerný koncert a verejnú generálku namiesto tradičných dvoch celovečerných koncertov. Osudová symfónia, Chopinov klavírny koncert a suita Karélia sú dielami, ktoré si ako poslucháči klasickej hudby vždy radi nanovo pripomenieme.


Foto/Zdroj: Ilustračná/Slovenská filharmónia

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame