Film Potvora je civilna dráma režiséra Christiana Tafdrupa, ktorá oslovila aj redaktorku a moderátorku Rádia Devín Marianu Jaremkovú:
Potvora(recenzia)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Text recenzie:
Dánsku kinematografiu vnímame najmä cez filmy tvorcov ako Lars von Trier, Thomas Vinterberg či Susanne Bier. Meno Christian Tafdroup je u nás známe skôr divákom, ktorí navštevujú festivaly a prehliadky, doma však patrí medzi uznávaných tvorcov. Jeho najnovší film Potvora má ale potenciál osloviť široké publikum, pretože v tejto tragikomickej vzťahovej štúdii sa aspoň v jednej scéne nájde snáď každý - muž či žena. A napokon neplatí, že muži majú radi potvory a ženy rady podľahnú čaru „zlého chlapca"? Názov Potvora je ale trochu zavádzajúci, pretože predurčuje charakter postavy. Áno, Mária je dominantná a manipulatívna žena, ale úprimne - manipulovať môžete iba s tým človekom, ktorý vám to dovolí. Že je vzťah nevyrovnaný je vinou oboch partnerov. A Rasmus je v posúvaní hraníc medzi normálnym partnerským kompromisom a manipuláciou veľmi tolerantný. Až kým si konečne neuvedomí, že sa - ako sám hovorí - stal veľmi čudnou verziou samého seba.
Tafdroup dokázal na niekoľkých v podstate bežných situáciách rozvinúť hneď niekoľko tém, ktoré definujú moderné vzťahy. Rasmus je typický slobodný tridsiatnik, ktorý sa na párty zamiluje do peknej Márie. Jeho životnou túžbou je cesta po Argentíne na motorke a obľúbeným hrdinom Dude z filmu Big Lebowski, ktorého plagát má zavesený na stene - až kým sa do jeho bytu Mária nenasťahuje a Dude je vymenený za nevkusnú pseudoabstraktnú maľbu. Dynamika a charakter vzťahu sa začínajú pomaly meniť. Mária začína zaberať stále viac priestoru nielen v byte, ale aj v Rasmusovom živote. A Rasmus sa len bezmocne nechá manipulovať, až kým takmer nezmizne z vlastného života. Aj keď sa snaží bojovať, dominantná Mária napokon vždy zvíťazí. Celú túto vzťahovú hru sledujeme v civilne zaznamenaných modelových partnerských situáciách vynikajúco odpozorovaných zo života. A neplatí to len pre vzťah Márie a Rasmusa, ale aj pre vzťahy s ďalšími postavami a ich vzťahy. Režisér nevytvára žiadne komplikované psychologické a psychoanalytické konštrukty, je to jednoduchý záznam jedného vzťahu dvoch obyčajných ľudí s rozdielnou povahovou dynamikou. Žiadna dráma. Tafdroup nepotrebuje veľa postáv ani prostredí. Dokonca ani slov. Odpozorované detaily, dialógy, ktoré sú presné a predsa znejú ako improvizácia alebo déjà vu samotných tvorcova napokon i samotného diváka. Byt sa stáva klaustrofobickým priestorom a ringom. Môžeme špekulovať, či ide o režisérovu vlastnú terapiu, ale je sympatické, že z Márie nerobí ženské monštrum. Príbehu nechýba mužská sebairónia, Rasmus naozaj nie je mužom činu a najmä mu chýba sebavedomie, jeho posledné zvyšky mu Mária dôsledne a s úspechom ničí. Jeho slabý odpor nemôže mať úspech, a tak sa aj dobre mienená poznámka stáva v jeho očiach kritikou, ktorá z neho robí neschopného úbožiaka. Bežný dialóg sa tak stáva súbojom. Vrcholom je scéna v múzeu, vynikajúco nasnímaná a gradujúca. Máriina tichá zúrivosť exploduje a Rasmus je definitívne zrazený na kolená. Ale - žiaľ pre neho - stále nepoučený. A tak má „potvora" k dobru ďalšie kolo. Pritom sama svoju dominanciu priznáva a žiada od Rasmusa, aby o svoj priestor bojoval, čím súčasne hovorí, že sama sa nezmení.
Rasmus pritom nie je postava muža - chudáka tak ako Mária nie je výlučne negatívnou figúrou. Nevyváženosť vo vzťahu energickej, dominantnej ženy a zatiaľ úplne nevyzretého muža, ktorý sa stále hľadá, môžeme vnímať ako vzťahovú štúdiu dvoch rozdielnych ľudí, ktorí sa síce milujú, ale nedokážu spolu rovnocenne fungovať, alebo - v širšom kontexte - aj ako kritiku smerujúcu do mužských radov, ustupujúceho sebavedomia u dnešných 30-tnikov a mladších mužov. Áno, Mária je možno potvora, pre ktorú je vzťah o dominancii a nie prijímaní partnera takého aký je, ale jeden z hlavných dôvodov, prečo to robí je jednoducho taký, že môže. Aj keď Rasmus cíti, že nie je šťastný a že takýto vzťah nie je v poriadku, predsa v ňom zotrvá.
Potvora je film, ktorý dokáže predviesť presnú a nekompromisnú vzťahovú štúdiu, ktorej ale nechýba ľahkosť a humor, aj keď trpký. Taký Čas sluhů pre mladú generáciu. Na Valentína dokonalé kino a pre niekoho možno aj párová terapia.
