Odcudzenie – o filmoch, ktoré dokázali definovať dobu, v ktorej žijeme

 Odcudzenie – o filmoch, ktoré dokázali definovať dobu, v ktorej žijeme

Glosa Zuzany Gindl-Tatárovej o filmoch, ktoré dokázali definovať dobu, v ktorej žijeme.

Hovorí sa, že ľudská spoločnosť sa nachádza na nebezpečnom rozhraní medzi analógom a digitálom. Permanentný technologický vývoj ju vedie k niečomu, čo je v podstate neznáme, a my nevieme, ako to pre človeka a jeho život v modernom svete skončí. Prestávame postupne vnímať svoje možnosti a limity. Svet závislý na umelej inteligencii a preplnený informáciami začína byť natoľko zložitý, že ho už jednoducho nedokážeme obsiahnuť v jeho úplnosti, ako celistvú mapu sveta, na ktorej ešte stále dokážeme rozoznať aj iné krajiny, iných ľudí a ich záujmy. Individualizmus, spojený s týmto rozvojom, infikuje svet, no nie je to žiadna duchovná či spirituálna cesta jedinca, hľadajúceho odpovede na základné existencionálne otázky. Je to skôr obraz osamelého človeka, sediaceho hodiny za počítačom, s tabletom či mobilom v ruke, moderného Fausta, ktorý roky obsedantne hľadá liek na svoju smrteľnosť. Lebo aj vďaka digitálnym technológiám sa po svete čoraz rýchlejšie šíri neskrývaný sociálny egoizmus, obyčajné ľudské sebectvo... Otázka preto znie, do akej miery môže práve nekontrolovaný technologický vývoj nabúrať klasickú hierarchiu našich hodnôt, základnú humanitu v jej spoločenských súradniciach a zbaviť tak človeka ľudskosti.

Na tomto mieste som už spomínala niekoľko vynikajúcich filmov, ktoré priam vizionársky mapujú stav, v ktorom sa nachádzame bez toho, aby sme si to uvedomovali. Dva z nich pochádzajú z krajín, na ktoré sme si v poslednom čase zvykli pozerať akoby cez prsty, z Ruska a Grécka. Z krajín, ktoré už dávnejšie – každá z iných dôvodov - nedokážu demokraticky fungovať. Aj preto ich filmári môžu dôverne rozprávať o odcudzenom svete, v ktorom obyčajné veci prestali dávať zmysel.

Film s jasne znejúcim názvom Neľjubov (u nás prekladaný ako Bez lásky) známeho režiséra Andreja Zvjaginceva čerpá z modernej reality Ruska, ukazuje nám ľudí, ktorí sú zavesení na svojich mobiloch, na svojich obľúbených technológiách, muža a ženu, ktorí majú svoje vlastné životy a pomedzi ne sa ako do priepasti prepadá ich dvanáťročný syn. Nikto z nich oňho jednoducho nejaví záujem. Na ich príbehu jasne vidíme, že to nie je len údel obyčajných filmových protagonistov (ktorých si, mimochodom, nijak zvlášť neobľúbite a nebudete sa s nimi stotožňovať)... Ale že je to pomaly už neriešiteľný spoločenský problém, ukotvený priamo v rodine. Zvjagincev nám ukazuje rozpad súčasnej rodiny, ktorý sa šíri v nestabilnej ľudskej spoločnosti. Je skoro nezastaviteľný a siaha hlboko do minulosti. Pretože už matka hlavnej hrdinky bola človekom, ktorý neznášal vlastnú dcéru, a tak sa to postupne prenáša z generácie na generáciu. A obeťmi sa stávajú aj deti. Film jasne naznačuje, že popri rozklade rodiny ako základnej bunky spoločnosti zlyháva aj spoločnosť ako taká: verejná moc, polícia, atakďalej... A pokiaľ ľudia chcú hľadať nápravu, musia sa uchýliť k svojpomoci, ktorá sa začala už doslova profesionalizovať. A Zvjagincev je nemilosrdný v tom, ako to ukazuje.

Druhý film, Zabitie posvätného jeleňa, dielo Yorgosa Lanthimosa, najslávnejšieho predstaviteľa tzv. „Gréckej divnej vlny", je postmodernou parafrázou antickej tragédie o vine a osudovo krutom treste. Odohráva sa v alegorickej, bizarne fungujúcej rodine, v ktorej maska dokonalosti zakrýva smutné odcudzenie všetkých jej členov. A ktorej absurdný, striktne racionálny svet začína rozkladať ťažko vysvetliteľná iracionálna sila. Je to intenzívny a mučivý film s hviezdami formátu Colina Farrella a Nicole Kidman. Aj vďaka nim vás Lanthimos dokáže vtiahnuť do svojho príbehu tak, že stratíte pocit reality. Akoby ste existovali v inej dimenzii, ktorá sa stáva metaforou, transformovaným obrazom sveta, v ktorom žijeme. Metaforou, ktorú musíte pracne lúštiť a veľmi bolestne prežívať. Chytí vás to za srdce, ale režisérova ruka je odťažitá a studená ako závan chladného vzduchu, sprevádzajúci duchov minulosti, ktorí vystúpili z dávnych mýtov.

Akoby sa história ľudstva nepoučiteľne opakovala stále dokola a vystavovala nás znovu a znovu tým istým skúškam ako v počítačovej hre, akurát o level vyššie... Či sa nám ho podarí aj tentokrát preskočiť a posunúť sa na ďalšiu úroveň, zostáva ďalšou otázkou...

Zuzana Gindl-Tatárová zuzanagt-glosa.jpg

Foto: z filmu Loveless

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame