Súčasná slovenská próza - Agda Bavi Pain

Agda Bavi Pain, azda najzáhadnejšia postava slovenskej literatúry, ustavične mystifikujúca čitateľa pravidelnými zmenami pseudonymov a etnického pôvodu, je autorom dvoch úspešných zbierok básní a dvoch ešte úspešnejších  prozaických kníh. Zbierka poviedok so skratkovitým More. Love. Čajky. obsahuje deväť poviedok, ktoré sú situované do mestského prostredia Košíc na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ústrednými postavami Painových textov sú ľudia nachádzajúci sa na okraji spoločnosti, vydedenci, outsideri, príslušníci subkultúr, sexuálnych a etnických menšín, zlodejíčkovia, násilníci, mafiáni. „Ak som sa niečím zaslúžil o prívlastok kontroverzný” - vraví Agda Bavi Pain - „tak jedine tým, že sa pokúšam byť úprimný a vyhýbať sa akejkoľvek pretvárke. A to vo svojej tvorbe aj v osobnom živote. Preto sa zároveň často nedokážem stotožniť ani s jedným, ani s druhým. Mojimi hrdinami sú obyčajní, jednoduchí a nahraditeľní ľudia, ktorí sa ani na nič nehrajú. Knihu poviedok More.Love. Čajky je možné vnímať ako tzv. „ľahké“ a úsmevné čítanie o nie celkom ľahkých veciach. Alebo ako závan neznámych diaľok a exotiky, ktorá sa odplavila spolu s minulými časmi a stratenými svetmi...

V pásme, ktoré napísal Patrik Oriešek, účinkujú Miroslav Trnavský a Alfréd Swan.
Redakčne a realizačne pripravil Vladimír Hanuliak.
 
 Ukážka z knihy poviedok: More. Love. Čajky.
 
„Ženy, traste sa! Železný muž ide od lesa!" Hrmoce hlasom, mračí sa a zazerá, ale ani svojim zanedbaným výzorom nevyzerá nijako nebezpečne. Na tvári zarastá len miestami, a hoci už dosiahol vek dospelosti, vyzerá stále skôr ako sopliak. Namiesto sopľov pod nosom strapaté mládenecké fúziky. Ďodi je najmenší v šírom okolí, ale v uliciach Starého mesta je pán, a pekne veľký. Doma je najväčší úplne zo všetkých. Jeho starší brat Tibike je od Ďodiho nižší o hlavu, no a najstarší Piťu, ten je malý ako päťročné decko. Ale bordel dokáže narobiť nadľudských rozmerov.
            Raz sa Ďodi s bratom Piťuom pretekali, kto si viac okorení polievku. No   čo, polievky boli čierne ako africká noc a Piťu hovorí: „Láska je korením života." A korenil až bola polievka hustá. Len sa tak po nej zaprášilo. Ďodi rozprával.