Existenciálna, temná, racionálne analyzujúca svoje miesto tvárou v tvár (aj svojej) smrti. Nachádzajúca svoje miesto práve pred tvárou smrti. Hľadajúca kontinuitu v kontexte rodiinných vzťahov, dedičnosti. A ešte sebareflexívna. Akoby sledovala vlastné zomieranie, videla umierať všetko naokolo a nemôže urobiť nič iné, len podať o tom dôslednú, hoci zúfalo nepostačujúcu správu. Také sú básne, taká je poézia Silvie Kaščákovej, ktoré vám ponúkame.
Ponúkame záznam relácie na vypočutie:
Verse: Tvar plna pribuznych Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Autor fotografie: Vlastimil Slávik
