Biely muž

Biely muž

Videli ste už americký film Ghost in the Shell, ktorého názov by sa u nás dal voľne preložiť ako Duch v pancieri? Alebo ak chcete v ulite, v obale, púzdre, kukle, alebo aj v truhle?! Nie?! Škandál okolo nového filmu Scarlett Johansson začal prerastať hranice Ameriky a stal sa diskusným šlágrom nielen medzi kritikmi a cinefilmi, ktorí sa snažili vysvetliť a pochopiť jeho marketingový prepad, ale objavil sa najmä v polemikách širšie politicky a sociálne orientovaných hnutí vo svete.

Na divákov a na vysoký box office zameraný projekt je založený na klasickom japonskom manga o kyborg-policajtke, ktorá vedie protiteroristickú jednotku v Japonsku ďalekej budúcnosti. Obsadenie bielej, hoci populárnej a obľúbenej herečky do role japonskej hrdinky vyvolal prudkú a veľmi nepriaznivú reakciu veľkého počtu ľudí, týkajúcu sa najmä sociálneho vývoja a rozdelenia politických síl vo svete. Prestúpil nielen hranice filmovej kultúry (alebo nekultúry, ak chcete), ale podnietil vážny spor o úlohe a hegemónii bielej rasy v novodobých dejinách ľudstva. O tom, ako vždy niečo vnucuje a nerešpektuje druhých. Ako je možné, že obyčajný film dokázal vyvolať takú silnú medzinárodnú odozvu a diskusie na tému „whitewashingu", to jest umelého „bielenia" sveta našou rasou?

V pôvodnom komikse a jeho anime adaptácii režiséra Mamoru Oshia z roku 1995 je protagonistka známa ako Major Motoko Kusanagi, no producenti hneď na začiatku vyhlásili, že Johanssonovej postava sa bude volať jednoducho "Major". Hviezda sa v relácii Good Morning America dokonca bránila, že jej charakter bol v podstate bez identity a že by sa nikdy nepokúšala hrať osobu inej rasy. Producenti v boji o diváka rovno vsadili na jej hviezdnu slávu (a aj telo vhodné do obtiahnutého dresu postavy, ktorý nahrádza nahotu pôvodnej kreslenej hrdinky), a neobťažovali sa nájsť adekvátnu náhradu medzi ázijskými herečkami.

Problémom je, že hrdinka, ktorej mozog bol ukradnutý z jej mŕtveho tela a vložený do kyborg-stroja zločinnou firmou na výrobu bojových robotov, sa na konci filmu vracia k svojej japonskej matke, ktorá si ju v poslednom objatí pritúli nad hrobom. A treba dodať, že smiešna rasová nesúrodosť matky a dcéry možno ani nevyvolala negatívne ohlasy do tej miery, ako ich vyvolala ignorancia japonskej kultúry, ktorú hollywoodska produkcia po všetkých stránkach zneužila. V Japonsku sa totiž nikdy nevyjadrujú city objatím, žiadnym intenzívnym pohľadom z očí do očí. „Stačil by obyčajný ľudský plač a k nohám sklopené oči. A pocit hanby voči matke, od ktorej hrdinka utiekla tak ďaleko," ozvali sa znalci japonskej kultúry. „Biela" reč tela a reakcie hrdinky mali uspokojiť predovšetkým bielych divákov a bielych investorov. Neviem, prečo je Hollywood tak demonštratívne hrdý na svoj rešpekt k rasovej diverzite a znášanlivosti. Minuloročný škandál okolo Oscarov („Oscars too white" - príliš biele Oscary), keď v žiadnej z kategórií nebol nominovaný jediný herec či umelec čiernej pleti, to nijak veľmi nepotvrdzuje. Hlúpa zámena víťazného oscarového filmu sa tohto roku stala veľkolepou metaforou pravého opaku.

Remaky cudzích filmov sú v Amerike bežnou praxou v honbe za divákom a za vysokými ziskami. V Hollywoode sa prerábajú nielen ázijské, najmä honkongské trháky, ale aj úspešné európske filmy a mýty: a vždy pri tom dochádza k zjednodušeniu, k „vybieleniu" pôvodného kultúrneho kódu a posolstva. Zatiaľ, čo Indiáni, pôvodní obyvatelia Ameriky, dokázali načúvať prírodným (či prirodzeným signálom) okolo seba a prispôsobiť tomu svoj život a jeho dimenzie, zdá sa, že biela civilizácia je nepoučiteľná. A vôbec nie je ochotná rozmýšľať v širších súvislostiach o signáloch našej doby, ktoré sa vynárajú okolo. Od radikalizácie cudzích náboženských hnutí, až po imigračné vlny a iracionálny terorizmus, ktorý prináša zbytočnú smrť nevinných ľudí. Skutočne nevinných z pohľadu druhých rás? V poslednej dobe rozmýšľam o tom, kam to všetko speje, a prečo Trumpovi „rozhnevaní bieli muži" nie sú rozhnevaní na seba.

Autorka: Zuzana Gindl-Tatárová
Foto: TASR

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame