Piata loď

Piata loď

Od polovice marca je v kinách nový slovenský film režisérky Ivety Grófovej PIATA LOĎ. Film vznikol podľa rovnomennej knihy Moniky Kompaníkovej, ktorá bola ocenená aj prestížnou literárnou cenou Anasoft Litera. A hneď na začiatku chcem predoslať, že film bol pre mňa naozajstným zážitkom.

Ústrednou postavou príbehu je malá Jarka. Osamelé desaťročné dievča, ktoré je príliš skoro odkázané samo na seba. Jej matka Lucia ešte nechce byť matkou, chce si užívať svoju mladosť naplno a nejaký hlúpi fakt, že má dieťa jej to predsa nemôže pokaziť. Ich vzťah dokresľuje situácia, keď Jarka nesmie na verejnosti oslovovať mamu inak ako krstným menom, aby neprasklo, že je jej matkou. Malá Jarka je stredobodom celého filmu. Okolo nej sa odvíja celý príbeh, ona je hlavným objektom v hľadáčiku kamery. To, čo ma fascinovalo na tomto filme od prvej sekundy bol herecký výkon Vanessy Samuhelovej v postave Jarky. Neuveriteľne sugestívny a koncentrovaný výkon. Dlhé pasáže ticha dokázala naplniť intenzívnym vnútorným životom. Z jej očí môže človek čítať všetko, celé reťazce myšlienok. Suverenita a presvedčivosť s akou sa pohybuje pred kamerou je uhrančivá. Aby také niečo zvládala detská neherečka, na to treba okrem prirodzeného talentu aj veľmi dobrého režiséra, v tomto prípade režisérku. To, čo Iveta Grófová dokázala s detskými nehercami je naozaj pozoruhodné. Český režisér Karel Smyczek v jednom rozhovore rozprával o svojich bohatých skúsenostiach pri nakrúcaní s deťmi. Hovoril o tom, že je obrovské množstvo vecí, ktoré ovplyvňujú náročnú prácu s deťmi pri filme. Príklad za všetky: keď nútite dieťa prísť presne na značku, kvôli kamere, aby bolo v zábere presne tam, kde ho potrebujete. A to sa nie vždy darí. Ale ak máte dobrého a pohotového kameramana, hovorí Smyczek, tak vďaka nemu sa podarí zachytiť ten správny, výnimočný moment. Iveta Grófová toho správneho kameramana mala. Kameramanku. Denisa Buranová dala svojím talentom možnosť zažiariť všetkému, čo sa dostalo pred jej objektív. A zároveň dokázala byť senzitívnym partnerom pre režisérku i detských hercov. V pamäti mi ostalo mnoho scén a obrazov, no chcel by som sa zmieniť o jednom. Jarkina mama Lucia sa nedokázala zblížiť so svojou mamou ani v posledných chvíľach jej života. Mal som pocit, že ak by to dokázala, všetko by sa mohlo zmeniť. Priamo po pohrebe vedú Luciine prvé kroky rovno do solária. Život ide predsa ďalej. Lucia leží v solárku, v akejsi umelej zavretej „rakve", kde vystaví svoje nahé mladé telo účinkom umelého svetla. Kult krásy a mladosti. Malá Jarka je v miestnosti s ňou. Svetlo zažiari a Jarka musí zatvoriť oči. Vidíme jej ožiarenú tvár a počujeme srdcervúci a zúfalý plač jej matky. Oči Vanessy Samuhelovej rozprávajú aj keď sú zatvorené. Tá scéna mi ostane dlho v pamäti. Iveta Grófová, spolu so scenáristom Marekom Leščákom, sa rozhodli uprednostniť emócie a vnútorný svet hlavnej hrdinky, pred akčnosťou deja. Myslím, že to bolo absolútne správne rozhodnutie. A hoci sami tvrdili, že film nevytvorili explicitne pre detského diváka, získali s filmom na prestížnom festivale Berlinale Krištáľového medveďa - teda cenu detského diváka. Je to mimoriadny úspech slovenského filmu.

Nie je to jeho prvý úspech a ja verím, že ani posledný. V týchto dňoch vrcholí v Bratislave prehliadka Týždeň slovenského filmu, ktorá ponúka takmer tri desiatky našich celovečerných filmov. Zájdite do kina na slovenský film, oplatí sa to. Či už na tie nové, alebo tie minuloročné. Ozveny Týždňa slovenského filmu si budete môcť vychutnať v priebehu apríla v kinách v Banskej Bystrici, Kežmarku, Košiciach, Martine, Nitre, Partizánskom, Spišskej Novej Vsi, Trnave, či Žiline.

Autor: Patrik Lančarič

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame