Pravda, ktorú žijeme

Glosa týždňa

Pravda, ktorú žijeme

24. 04. 2017 17:28

Čo by ste povedali? V akom stave sa nachádza slovenské myslenie? Keď sa započúvame do parlamentných debát, kritického uvažovania, logiky a argumentov zachytíme ako šafranu. Aj internet a sociálne siete sa stali silnou platformou na šírenie falošných správ, klamstiev a propagandy. Pritom na Slovensku sa stále myslí. A to napriek tomu, že humanitné vedy už štvrťstoročia nepatria k prioritám štátu. Zo strany moci často počujeme, že prednosť majú hospodársky prínosnejšie technické smery. Kultúra a humanitné vedy vraj majú počkať na lepšie časy. Pritom podrobná, poctivá reflexia súčasnosti neraz v dejinách pomohla pochopiť stav sveta či ľudskej identity.

Nedávno sa v Bratislave prvýkrát konala Filozofická kaviareň a sála knižnice sa nečakane zaplnila. Svoju novú knihu predstavoval mladý slovenský teológ a filozof Peter Šajda. S Petrom som sa spoznal už ako jedenásťročný. Býval som na sídlisku Krasňany, on v Rači. Dostali sme sa na gymnáziu do tej istej triedy a sedeli sme roky v tej istej lavici.

Pochádzal z nezvyčajnej, a v niečom azda aj typickej rodiny tej doby: otec bol presvedčený katolík, mama kariérna komunistka. Skamarátili sme, po škole sme často chodievali k nám domov a hrali sme prvé počítačové hry. Neskôr sme sa nekonečne dlho rozprávali o prvých láskach a snoch a cestách. Vymieňali sme si platne a knihy.

Dospievali sme a naše cesty sa rozišli. Peter sa rozhodol pre vieru a stal sa dominikánskym mníchom. Bol to zvláštny pocit, keď predo mnou zrazu stál v kutni a hovoril o svojich rehoľných bratoch. Ale akosi sa to k nemu aj hodilo, tam vyústilo jeho hľadanie seba samého, jeho pochybnosti a sen o poslaní. No okrem viery sa vrhol na filozofiu. Ako študent sa dostal do Dánska a navždy to zmenilo jeho život. Bleskovo sa naučil jazyk, ovláda ich neúrekom, a pustil sa do bádania, prekladania, písania.

Dnes, o mnoho rokov neskôr, je z neho expert na Sorena Kierkegaarda a nemeckú filozofiu medzivojnového obdobia, čo bol zlatý, ale aj krízový vek európskych humanitných vied. Publikuje po celom svete, prednáša, ale dodnes aj pravidelne káže na bratislavskej Kalvárii. Jeho kázne potešia a inšpirujú aj ateistu. Jeho nová, mimoriadne zaujímavá kniha rozoberá, prečo Kierkegaard zaznamenal v Nemecku mimoriadny ohlas a čo to znamenalo pre filozofiu a kultúru tej doby, ale aj pre dnešok.

Pri čítaní som si spomenul na Gadamerove slová: „Keď sa dnes pozeráme späť na dobu medzi dvoma svetovými vojnami, tak sa nám táto krátka odmlka v búrlivom dianí nášho storočia javí ako epocha mimoriadnej duchovnej plodnosti."

Kierkegaardovská renesancia nastala v období pred nacistickým barbarstvom. Dánsky filozof inšpiroval také rozmanité osobnosti ako Franz Kafka, Bertold Brecht, Karl Jaspers či Martin Heidegger, no vyrovnávali sa s ním aj kresťanskí myslitelia.

Moderných prekladov do slovenčiny sme sa dočkali až po páde komunizmu. Totalite temný mysliteľ nevyhovoval, pretože hlásal pravdu nie ako abstrakciu, ale žiadal pravdu, ktorú môžem žiť. a to sa nenosilo.

Dnes sa hľadanie pravdy vo svete plnom falošnosti a manipulácie opäť stáva prioritou. Aj preto potrebujeme viac vedy, viac poznania, viac odbornosti, nielen sústavné zjednodušovanie, znižovanie latky a prispôsobovanie sa masovému vkusu a záujmu. Aby sme v každodennom balaste a trápení povrchnosťami ešte celkom nezabudli, aké krásne a vzrušujúce je rozmýšľať.

Autor: Michal Hvorecký

Živé vysielanie
??:??