Vysielame 31.1 o 18:00
Fíčer Táne Kusej, ktorý hovorí o priateľstve zrodenom v ťažkých časoch 2.svetovej vojny a dosiaľ pretrváva v troch generáciách oboch rodín – záchrancov i zachránených.
Manželia Jozef a Mária Chladní na Starých Horách v decembri 1944 zachránili židovskú rodinu Bodnerovcov, ohrozujúc vlastný život a život svojich 4 detí. Po 17 rokoch prerušených kontaktov sa ich vnučke Simone podarilo v Izraeli vypátrať Josifa Bodnera a stretnúť sa s jeho rozvetvenou rodinou. V januári 2013 boli manželia Chladní uvedení in memoriam medzi Spravodlivých medzi národmi.
Pamätajte si to meno: Chladní
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ich príbeh:
Manželia Chladní bývali spolu so 4 malými deťmi v obci Staré Hory. Otec Jozef pracoval v neďalekej vodnej elektrárni. Rodina Chladných bola katolíckeho vierovyznania.
Rodina Bodnerových boli ortodoxní Židia, ktorí žili v meste Bardejov na východnom Slovensku. Emanuel (Mendel) a Dina Bodneroví mali dvoch synov, dvojčatá Josefa a Naftaliho, z ktorých dnes žije iba Josef. Rodina sa živila predajom alkoholických nápojov vo vlastnom obchode. V tomto období sa mladí a schopní pracovať transportovali od 16. roku života. Synovia Josef a Naftali mali v tom čase už 17 rokov, a preto ich jedinou možnosťou bol úkryt. Ich otca však zadržali. Zachránilo ho až predloženie osvedčenia o tom, že bol pre svoju prácu v obchode nenahraditeľný. Transporty Židov boli načas pozastavené v októbri 1942. Znovu ich však obnovili na jar nasledujúceho roka. A preto sa Emanuel Bodner rozhodol poslať synov do Maďarska k príbuzným. V marci 1944 Nemci obsadili Maďarsko a mnohí Židia, vrátane bratov Bodnerových sa vrátili späť na Slovensko. Rodičia boli v tom čase už v Prievidzi, pretože Židov sústreďovali z východného Slovenska na západ.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania a jeho následnom potlačení utiekli Židia i partizáni do hôr. Pri jednom z nemeckých náletov prišli Bodnerovci o svoj konský povoz a celý majetok. Bez potravín a teplých vecí vydržala rodina v horách asi tri tyždne. Studený november a nedostatok jedla donútili Emanuela Bodnera zostúpiť do neďalekej dediny a hľadať pomoc. Takto sa dostali až do dediny Staré Hory kde zaklopali na dvere jedného z domov. Pani domu, Mária, ich pozvala dovnútra. Ihneď vedela, kto sú títo nepozvaní hostia. Bez váhania im ponúkla teplý obed. Keď prišiel domov jej manžel, Mendel Bodner mu ponúkol peniaze za ubytovanie pre svoju rodinu. Manželia Chladní však cítili potrebu pômocť im ako blížny blížnemu v núdzi. Jedného dňa, v druhej polovici decembra, keď muži z oboch rodín pílili drevo na kúrenie, ich prekvapili nemeckí vojaci. Keď zbadali Bodnerovcov, začali kričať: "Juden, Juden!". Obvinili ich, že pred niekoľkými dňami zastrelili nemeckého vojaka. Jozef im pokojne odpovedal, že to sú jeho príbuzní a nemajú s jeho vraždou nič spoločné. Jozef Chladný sa na základe týchto udalostí začal obávať, že ich prítomnosť v dome je ohrozením pre všetkých. V dedine sa dopočul, že sa v okolí ukrýva ďalšia židovská rodina, ktorá by možno prijala ďalších utečencov vo svojom úkryte. Ešte tej noci išiel Jozef s Bodnerovcami do lesa, ktorý dobre poznal. Pri stretnutí s obyvateľmi skrýše zistili, že je to rodina Elefantovcov, ktorí boli susedmi Bodnerovcov z Bardejova. Preto ich prijali medzi seba. Jozef sľúbil Mendelovi Bodnerovi, že im každý deň prinesie jedlo. Svoj sľub splnil. Chodieval každý deň pešo alebo na lyžiach a okrem jedla ich povzbudzoval a nosil dobré správy.Nielen Jozef a jeho žena Mária, ale aj mladší brat Anton ich prišiel niekoľko krát navštíviť. Po celý čas v úkryte nestrácali vieru a odriekali modlitby, ktoré si pamätali. Koncom januára 1945 sa veľa nemeckých vojakov zdržiavalo v okolí dediny. Jozef Chladný sa rozhodol odviesť rodinu do jaskyne, ktorá bola vysoko v horách a poznalo ju len málo ľudí. 5. apríla 1945 im priniesol naozaj dobré správy - oblasť bola oslobodená a Nemci sa stiahli z územia! Nočná mora sa skončila!
Kontakt medzi rodinami pokračoval aj po vojne veľmi intenzívne. V testamente pán Bodner odkázal svojim deťom a vnukom – „Nezabudnite na rodinu Chladných. Celý život im musíte byť vďační.“Približne po úmrtí manželov Chladných sa kontakt medzi rodinami prerušil na ďalších 17 rokov.
Časť rodiny Bodnerovcov neskôr emigrovala do Izraela. Josef s manželkou dnes žijú v meste Rechovot. Jedna z vnučiek rodiny Chladných, Simona Hudecová, donedávna taktiež žila v Izraeli spolu s deťmi a manželom, ktorý pracoval na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Tel Avive. Aj vďaka nej sa konalo opätovného stretnutie v roku 2011. Po vyše 65 rokoch sa opäť stretli a vrúcne objali dvaja Jozefovia. Stalo sa tak v prítomnosti asi osemdesiatich blízkych príbuzných pána Bodnera. Odpoveď na otázku Josefa Bodnera, "Čo primelo vašich rodičov ukryť našu rodinu?", nebolo treba prekladať.
Jozef Chladný jednoznačne odpovedal, "Srdce!".
Josef Bodner dodal, "Nielen ja, môj brat a moji rodičia vďačia za svoje životy týmto výnimočným ľuďom, ale aj naše deti, vnúčatá a pravnúčatá sú na svete len vďaka nim."
Galéria
